Pravdepodobne prvá písomná správa o dedine pochádza z roku 1305, nepochybný doklad je však z roku 1324. V písomnostiach zo 14. – 17. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Keresztur, teda Kríž. Východiskom či motívom názvu bol duchovný patrón miestneho kostola, zasväteného Svätému Krížu. Kostol bol teda starší ako sídlisko.

Ak uprednostníme tento vzťah, musíme pripustiť, že kostol Sv. Kríža vznikol v 11. – 12. storočí z podnetu kráľa ako spoločný farský kostol pre obyvateľov blízkych susedných dedín. Až následne sa pri kostole usádzali poddaní, čím sa kostolná osada menila na dedinu. Vznik dediny môže súvisieť s prítomnosťou mníchov krížovníkov v 13. storočí a s ich vlastníctvom dediny.

Možný je aj zemiansky pôvod dediny v prípade, že zemianski vlastníci krátko po usadení sa tam dali postaviť aj kostol sv. Kríža v 13. najneskôr začiatkom 14. storočia.

Nemôžeme vylúčiť ani to, že dedinu založil Šoltýs s usadlíkmi začiatkom 14. storočia. Aj v takých dedinách krátko po vzniku stavali farské kostoly.

V tridsiatych rokoch 14. storočia v tamojšom kostole pôsobil farár Kozmas. Aj on tak ako ostatní katolícki kňazi, vyplácal desatinu z ročných príjmov od svojich farníkov do pokladnice pápeža.

Farský kostol bol síce vymurovaný z kameňa, avšak ešte v prvej polovici 15. storočia nemal vežu. V čase reformácie a od konca 16. storočia a ešte okolo roku 1684 v starom kamennom kostole slúžili bohoslužby evanjelický reformovaní kazatelia. Neskôr opäť vrátili kostol katolíckej cirkvi. Starý kamenný kostol pre nevyhovujúci stav bol zbúraný a na jeho mieste dal v roku 1779 Tomáš Szirmay postaviť nový barokový kostol s troma oltármi zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. V roku 1930 bol interiér rímskokatolíckeho kostola Narodenia sv. Jána Krstiteľa upravovaný a obohatený o nový orgán.

Jednou z najvýznamnejších cirkevných udalostí v týchto rokoch bola návšteva košického biskupa Jozefa Čárskeho. V zastúpení veriacich ho 22. mája 1936 privítal správca rímskokatolíckej ľudovej školy A. Kříva.

V roku 1947 pripadla neľahká úloha novému farárovi Andrejovi Szijartovi, zbúrať vojnovými udalosťami vážne poškodený filiálny kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa a poveriť známeho michalovského staviteľa Juraja Byrtusa vypracovaním plánu stavby nového kostola. Dňa 22. decembra 1947 predložený plán osobne „odobril a potvrdil” košický biskup Jozef Čársky. Koncom decembra tohto roku plán výstavby schválil Štátny stavebný úrad v Košiciach a začiatkom roku 1948 aj Povereníctvo techniky v Bratislave.

Hoci úradne bola novostavba rímskokatolíckeho kostola vo vtedajšom Zemplínskom sv. Kríži kolaudovaná až 25. januára 1950, cirkevne bol kostol odovzdaný 10. októbra 1949, a to slávnostnou vysviackou za účasti košického biskupa Jozefa Čárskeho.