|
Chlapec, ktorý sa dobrovoľne rozhodne prisluhovať pri liturgických obradoch, by mal byť vzorom predovšetkým pevnou vierou v Pána Ježiša. Svätý Pavol apoštol povedal: ,,A keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol."(1 Kor 13,2)Preto je potrebná láska, ktorá vyplýva z viery v Ježiša Krista. Kto miluje Pána Boha, nepácha zlo, je plný viery, neprotirečí Bohu a koná len dobro. Kto miluje Boha plní si svoje kresťanské povinnosti, pristupuje k sviatostiam, modlí sa a statočne pracuje. Kto miluje Boha, miluje aj blížneho, nenadáva, nerúha sa, neklebetí, neklame, neosočuje, nepodvádza, nekradne. Chlapec, ktorý miluje Pána Boha, má čistý vzťah k dievčatám. Nepohŕda nimi, nevysmieva sa im, neubližuje im, ale chráni a bráni ich česť a svätú čistotu. Taký chlapec je radosťou rodiny i celého kresťanského spoločenstva. Miništrant má byť teda vzorom v kostole, najmä pri slávení svätej omše, ale aj pri iných liturgických obradoch. Má byť vzorom v správaní sa v škole i doma. Má byť úctivý k starším a pomáhať chorým. Lebo nežije sám, ale žije s ním Kristus, ktorý je Cesta, Pravda a Život, ktorý je vzorom všetkým i našim mladým kresťanom.
Čistotou miništranta rozumieme predovšetkým čistotu srdca, vyvierajúcu z pevnej viery v Ježiša Krista a z vrúcnej lásky k nemu. Miništrant má byť čistý v myšlienkach, slovách i v skutkoch. Nečisté myšlienky sú príčinou straty posväcujúcej milosti. Miništrant sa nemá pozerať na neslušné časopisy, nemá sledovať nevhodné filmy ani televízne programy a nemá neslušne a vulgárne hovoriť. Svojich spolužiakov a kamarátov, ktorí používajú vulgárne slová, má napomínať, a ak to nepomôže, nestretávať sa s nimi. Miništrant sa nemá prehrešovať proti šiestemu prikázaniu, pamätajúc na slová sv. Pavla: ,,A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého?"(1 Kor 6,19) V tomto zmysle má mať neobmedzenú dôveru k svojmu duchovnému otcovi. Nemá sa však prehrešovať ani proti ostatným Božím a cirkevným prikázaniam. Ak sa previní, má oľutovať svoj čin a vo sviatosti zmierenia obnoviť čistotu svojej duše, aby poslanie miništranta mohol vykonávať na osoh sebe aj ostatným. Miništrant je povinný zachovávať telesnú čistotu. Šaty aj obuv musia byť vždy čisté, vlasy ostrihané a učesané. Dôležitá je čistota rúk a nechtov. Upravený a čistý na duši i na tele má miništrant plniť svoje miništrantské poslanie.
Kto je to miništrant?
Slovko miništrant pochádza z latinského slova "ministrare", čo v preklade znamená "posluhovať pri stole". Zjednodušene by sme mohli povedať, že miništranti sú chlapci, ktorí "prisluhujú pri Pánovom oltári".
Niečo o prvých miništrantoch:
Táto služba sa ukázala ako veľmi potrebná už na úplnom začiatku Cirkvi. A najlepšie sa v nej osvedčili mladí, čestní, ochotne počúvajúci i konajúci chlapci. Takí, ktorí z celého srdca milovali Pána Boha a chceli mu bez výhrad slúžiť. I keď to boli časy plné prenasledovania, našlo sa ich veľa. Nemali presne sformulované predpisy, ako sa majú správať. Hlavnou myšlienkou činnosti, ktorú vykonávali, bola služba. Niektoré ich funkcie boli veľmi zaujímavé. Mnohí z nich preberali dary, ktoré veriaci nosili na obetný stôl a ktoré sa po svätej omši zjedli na spoločnej hostine. Iní zase boli poverení strážením vchodových dverí, aby medzi veriacich neprenikli nepriatelia... Naozaj to bola služba plná dobrodružstva.
V začiatkoch boli miništranti oblečení ako ostatní ľudia. Ale postupne aj oni, tak ako kňazi, dostávali slávnostné oblečenie, aby sa aj takto zdôraznila ich dôležitá úloha, ktorú mali pri slávení svätej omše.
Veď oni sú vlastne vybraní z ľudu, vyslanci ľudu, určení na pomoc kňazovi pri slávení najsvätejšej slávnosti.
Preto sa vždy vyberali mládenci, ktorí si to svojím životom a správaním najviac zaslúžili. Miništrovať, to bolo veľké vyznamenanie. Miništrant bol vzorom pre ostatných.
Chceš aj ty patriť medzi nás a vykonávať túto službu na väčšiu česť a slávu Božiu? Neboj sa a pridaj sa k nám, my ťa s radosťou prijmeme a zasvätíme ťa do tejto vznešenej a krásnej služby Bohu.
Miništranti majú aj svojich patrónov:
- svätého Tarzícia
- svätého Dominika Sávia
ktorí tiež s veľkou láskou slúžili Bohu.
Sv. Dominik Savio 1842 - 1857
Vychovávaný v rodine, ktorá žila pre naozajstné hodnoty, už od malička prekvapoval svojou ľudskou a kresťanskou vyspelosťou. Ako malý miništrant aj v zime čakal na kňaza pred zamknutým kostolom. Bol stále veselý. Jeho prístup k životubol naozaj hlboký, čo dokazuje aj jeho malý „životný projekt“, ktorý si iba ako sedemročný zapísal do zošita v deň svojho prvého svätého prijímania: „Budem sa často spovedať a na prijímanie pôjdem vždy, keď mi to spovedník dovolí. Budem svätiť zasvätené sviatky. Mojimi priateľmi budú Ježiš a Mária. Radšej zomrieť, ako zhrešiť.“
Keď mal dvanásť rokov, stretol dona Bosca a požiadal ho o prijatie do turínskeho oratória, pretože veľmi túžil stať sa kňazom. Don Bosco bol príjemne zaskočený: „Zdá sa mi, že je tu dobrá látka.“ Dominik mu na to odpovedal: „Ja budem látka a vy teda buďte krajčír.“
Sv. Tarzícius - mučeník
Sv. Tarzícius zomrel v Ríme asi v druhej polovici 3. stor. ako mučeník Eucharistie. Pochovali ho v Kalixtových katakombách na rímskej ceste Via Appia. Pápež sv. Damazus I. (bol páp. v r. 366-384) mu dal vytesať na náhrobný kameň štvorveršie, ktoré vyjadrovalo príčinu smrti. Keď totiž niesol Eucharistiu a skupina uličníkov sa jej chcela zmocniť, Tarzícius sa radšej dal zabiť kameňmi, ako by im ju vydal.
|
